Noemi

Ten muž ju dokonale očaril, sedela vedľa neho a ani si nevedela predstaviť, že by sa tento večer mal niekedy skončiť. Dúfala len v to, že on to cítil taktiež. Prebudil v nej nehu, ktorá driemala už niekoľko mesiacov. Mala pocit, že konečne by dokázala znovu niekoho milovať. No pritom sa toho veľmi bála. Nevedela si logicky vysvetliť to, čo sa s ňou dnes večer odohráva. Veď ona nie je naivné dievčatko, ktorému sa hneď podlomia kolená pri peknom a milom mužovi. Ženy , ktoré sa takto chovali jej boli skôr na smiech. A predsa to dievčatko v sebe našla. Nechápala ničomu. Príjemne sa spolu zabávali a čas im plynul veľmi rýchlo. Ani chvíľku nenastalo to známe trápne ticho, vždy mali o čom rozprávať.

 

 Spamätali sa až vtedy, keď v bare nápadne stíchla už aj hudba. Ako sa tak rozhliadli zistili, že v bare je to ľudoprázdne a aj barmani sú na odchode. Rýchlo začala hľadať peňaženku v kabelke, mala by zaplatiť a pomaly sa pobrať domov, aj keď veľmi nerada.

Pocítila nežný dotyk na ramene.

„Nechaj to tak, budem rád, keď to budeš chápať ako moje pozvanie.“

„Ale veď to .....“ Zastavil ju ešte skôr ako to stihla dopovedať.

„Veľmi rád.“

Usmiala sa na neho a jediné na čo sa zmohla, bolo. „Ďakujem.“

„Len mi neďakuj, ja ďakujem tebe za dnešný večer.“

Cítila že sa trošku červená , ale bolo príjemné počuť také slová.

„No asi by som mala pomaličky ísť.“

„Počkaj chvíľku, teda ak sa neponáhľaš.“ „Rád ťa odprevadím.“

Až jej tak srdiečko poskočilo od radosti usmiala sa a riekla : „Ok.“

„Idem si pre veci.“ „Hneď som tu.“

Jej vnútro chcelo kričať od šťastia, ale svoj výraz vedela dokonale kontrolovať.

Využila chvíľku samoty a vytiahla zrkadielko s kabelky. No nevyzeráš zle, pomyslela si, ale aj tak ti dám aspoň lesk na pery.

Videla ako prichádza a v tom jemnom šere vyzeral na zakúsnutie.

„Môžeme ísť?“

„Samozrejme.“

Rozlúčili sa s barmanmi a odkráčali do tmy noci.

 

„Si tu autom alebo ?“ Spýtal sa jej váhavo.

„No keďže to mám blízko, postačili mi úplne nohy.“

„Ja som tu autom.“ „Chceme ešte niekam ísť?“

Rozmýšľala čo odpovie.

„Čo je viem, asi mám na dnes večer dosť cigaretového dymu.“

„Ok, môžem ťa odviesť domov alebo sa chceš prejsť?“

„Ak mám pravdu povedať, rada by som sa prešla.“

„Nie je problém, aj ja sa rád prejdem.“ „Dnes je celkom pekná noc.“ „Len si vezmem bundu z auta a môžeme vyraziť.“

 

Cítila, že sa chveje. A nebolo to počasím, to vzrušenie pulzovalo celým telom. Vychutnávala si každú sekundu, každý jeden krok, každé jedno slovo. Pri každom vánku ju omámila jeho vôňa parfému.

„No a som doma.“

„Tu bývaš?“ „To je vážne kúsok.“

Najradšej by kráčala do nekonečna okolo paneláku, len aby neprišlo k lúčeniu.

„Dáš mi svoje číslo?“ Spýtal sa opatrne.

„Niečo za niečo.“ „Teda presnejšie som chcela povedať, číslo za číslo.“ Usmiala sa potmehúdsky.

„Takú ponuku nemôžem odmietnuť“ a siahol po telefóne. 

Pozrel na ňu „ môžem ti zajtra zavolať?“

V tú otázku ani len nedúfala.

„Jasné, na to sa ma vôbec nemusíš pýtať.“

Už teraz sa tešila , že zajtra ho bude počuť aspoň v telefóne. Ale v okamihu pevne pristála zasa na zemi. Uvedomila si, že kľudne to môže byť nejaká zdvorilostná fráza, ale telefonátu sa nedočká.

Nevedela či ho pozvať hore alebo bude lepšie sa rozlúčiť a ísť každí svojou cestou. Rada by s ním strávila ešte niekoľko minút, no nevedela sa rozhodnúť.

„Asi si už unavená, nechcem ťa zdržiavať.“

„Nie, cítim sa fajn.“ Opätovala mu jeho úsmev.  

„Zajtra ti teda zavolám a niečo vymyslíme, platí?“

„Budem veľmi rada.“

„Ešte raz ti chcem poďakovať za krásny večer , som rád, že som spoznal osôbku ako si ty.“

„Aj ja ti veľmi pekne ďakujem.“ „Dnes si ma zachránil pred nekonečním čakaním.“

„Tak tomu som veľmi rád.“ „Želám ti dobrú noc a pekné sny.“

„Aj ja tebe ďakujem.“

Mala chuť pritisnúť sa na jeho pery, ale v poslednej chvíli sa zastavila. Uvedomila si, že ak z toho niečo niekedy bude, toto jej neutečie. Videla na ňom, že aj on váha. To napätie bolo elektrizujúce.

Žiadny bozk sa nekonal, vyrušil ich sused, ktorý sa domov vracal v podguráženom stave.

„Tak teda ahoj.“

„Ahoj.“

Rozlúčili sa a každý sa pobral svojím smerom.

 

Vo výťahu si rekapitulovala celý večer a ešte stále nevedela uveriť tomu, že to bola skutočnosť.

Odomkla dvere a zasa bola sama, tak ako väčšinu posledných týždňov. Už dávno nemal mužskú návštevu, ktorá by zostala na noc. Na ten posledný úlet sa síce snažila zabudnúť, ale čo sa stalo, stalo sa. Bol to len sex na jednu noc, ale ráno bolo kruté. Ešte mesiac potom ju trápili výčitky svedomia.

Okamžite zamierila do sprchy aby so seba zmyla pach cigariet, nie však vôňu dnešného večera. Stála pod sprchou a nechávala si rozmaznávať telo dopadajúcimi kvapkami vody. Premklo ju pokušenie napísať Tomášovi sms-ku.

Zastavila prúd vody, obtočila osušku okolo tela a rozbehla sa k mobilu...................